John Cunningham (physician)

| Jinsu | gorko |
|---|---|
| Ɓii-leydiyankaaku | Biritaani-Mawndi |
| Innde | John |
| Innde ɓesngu | Cunningham |
| Ɗuubi daygo | 27 Korse 1949 |
| Wolde | Inngilisjo |
| Sana'aji | physician, scientist |
| Janngi to | University of Oxford, Magdalen College School, Trinity Hall, St John's College |
| Award received | Knight Commander of the Royal Victorian Order |
Sir John Cunningham KCVO FRCP[1] (jibinaa ko e hitaande 1949) ko jannginoowo to duɗal jaaɓi haaɗtirde to duɗal jaaɓi haaɗtirde Londres to duɗal jaaɓi haaɗtirde Londres e to duɗal jaaɓi haaɗtirde Royal Free. Ko o gonnooɗo cafroowo laamɗo debbo.
Nguurndam John Cunningham jibinaa ko e hitaande 1949, o janngi to duɗal jaaɓi haaɗtirde Magdalen, to Oxford, to Trinity Hall, to Cambridge (BA, 1970) e to duɗal jaaɓi haaɗtirde St John, to Oxford (BM, BCh, 1973; DM, 1988).[1] O janngi kadi to duɗal jaaɓi haaɗtirde Washington, to St. Louis, Amerik.[2]
O wonti jannginoowo nefrologie to duɗal jaaɓi haaɗtirde UCL, to Londres e to opitaal Royal Free.[3] O waɗii jokkondire to suudu safrirdu London,[4]e suudu safrirdu laamɗo Edward VII, to Londres.[5] and the King Edward VII Hospital, London.<ref name="Malvern">
O woniino hooreejo galle safrooɓe laamɗo debbo biyeteeɗo Elizabeth II gila 2005-2014,[2][6] kadi o woniino e jappeere Cafroowo laamɗo debbo.[6] Nde o jippii laamu, o rokki mo laamɗo debbo biyeteeɗo Elizabeth II, hono KCVO.[7] On stepping down, he was knighted by Queen Elizabeth II as a KCVO.[8]
Binndanɗe cuɓaaɗe Heɓde paandaale safaara e nder safrude hiperparatiroyidism ɗiɗaɓo.[9] Analoguuji kesi Vitamin D e waylude mbaadiiji safaara.[8] Ƴeew kadi Doggol gollotooɓe tedduɓe to opitaal laamɗo Edward VII ngam ofiseeji Tuugnorgal
"Teddungal e njeenaaje". Jaaynde ndee. 5 lewru bowte 2014. Ƴeewtaa ko 9 suwee 2014. 'Cunningham, Prof. John', Mo woni mo 2017, A & C Black, limngal Bloomsbury Publishing plc, 2017 "Porfesoor John Cunningham - To keeri". www.keerol.org. Keɓtinaama ñalnde 29 lewru Yarkomaa 2022. Porofesoor John Cunningham Arsiwi ɗum ko ñalnde 4 oktoobar 2013, to masiŋ Wayback Malvern, Jaak. "Duke of Edinburgh e nder safrirde nde tawnoo rafi ɓernde ina addana mo waasde waɗde kewu sadak". Jamanuuji ɗii. Moƴƴinaama gila e asli mum ñalnde 21 lewru Mbooy 2021. Heɓtinaama ñalnde 21 lewru Mbooy 2021. Wright, Paul (2 ut 2014). "Gonnooɗo cafroowo mawɗo to laamɗo debbo e porfeseer Royal Free knighted". Hampstead Toownde Ekspres. Keɓtinaama ñalnde 29 lewru Yarkomaa 2022. Heɓde paandaale safaara e nder safrude hiperparatiroyidism ɗiɗaɓo Analoguuji kesi Vitamin D e waylude sifaaji safaara
Dataaji toppitiiɗi laamu Waylu ɗum e Wikidata Je lesdi feere ISNIVIAFAdunaaru Je lesdi IsraayiilDowlaaji Dentuɗi Amerik Feere IdRef 1949 jibinanndeYimɓe jannguɓe to duɗal jaaɓi haaɗtirde Magdalen, OxfordAlmuɓɓe duɗal jaaɓi haaɗtirde Trinity Hall, CambridgeAlmuɓɓe duɗal jaaɓi haaɗtirde St John’s, Oxford21ɓiire safrooɓe Angalteer Ospitaal VII ngam ofiseeji Ngoo hello sakkiti baylaade ko ñalnde 31 Siilo 2024, waktu 14:56. Binndol ina tawee e les njiimaandi Creative Commons 4.0; sarɗiiji ɓeydooji ina mbaawi huutoreede. So a huutoriima lowre ndee, a jaɓii Sarɗiiji kuutoragol e Kuutorgal Sirlu. Wikipedia® ko maande njulaagu winnditaande Fedde Wikimedia, Inc., fedde nde wonaa laamuyankoore.
- ↑ "Honours and Awards". The Gazette. 5 August 2014. Retrieved 9 September 2014.
- ↑ ‘CUNNINGHAM, Prof. John’, Who's Who 2017, A & C Black, an imprint of Bloomsbury Publishing plc, 2017
- ↑ "Professor John Cunningham – At the Limits". www.atthelimits.org. Retrieved 29 January 2022.
- ↑ Professor John Cunningham Archived Yarkomaa 4, 2013, at the Wayback Machine
- ↑ Cite error: Invalid
<ref>tag; no text was provided for refs namedATL2 - ↑ Cite error: Invalid
<ref>tag; no text was provided for refs namedWho's20172 - ↑ Cite error: Invalid
<ref>tag; no text was provided for refs namedATL3 - ↑ Cite error: Invalid
<ref>tag; no text was provided for refs namedGazetteKVCO2 - ↑ Achieving therapeutic targets in the treatment of secondary hyperparathyroidism